Hanka z Gurunu 

Mám dve Hanky. Jednu manželku Hanku a druhú spolulektorku Hanku. Bez nich by táto kniha zrejme nikdy nevznikla. Tá prvá mi dala do života stred a oporu a radosť, tá druhá obrovské množstvo podnetov do práce a pokoru pred našim vnútorným dieťaťom. No a práve toto objatie vnútorného dieťaťa, hravosť a večný hlad po novom je výbornou protiváhou pomerne chladného a mechanického štruktúrovaného myslenia z predchádzajúcej kapitoly.

Na našich školeniach máme jedno cvičenie. Hlavnou postavou v ňom je malá mimozemšťanka pomenovaná po mojej kolegyni Hanke. Hanka z Gurunu chodí po svete a pýta si od ľudí tvrdenia, ktoré považujú za nespochybniteľné. A ak také tvrdenie dostane, začne sa pýtať z pozície mimozemšťanky. Čo je to šport? Čo znamená rásť? Prečo by mali ľudia spať? Komu to pomôže, že firma tento rok zarobí viac? Cez potrebu odpovedať na takéto otázky zrazu účastníci a účastníčky zisťujú, že svoje nespochybniteľné tvrdenia nedokážu obhájiť alebo vysvetliť. Hanka testuje pevnosť základov ich kontextov. 

V tejto knihe som na viacerých miestach zdôraznil, ako je dôležité vždy predpokladať, že sa v nejakej komunikácii alebo situácii dozvieme niečo nové. Stavu, keď to nielen očakávame, ale dokonca vyhľadávame a tešíme sa na nové informácie, hovoríme systematická zvedavosť.

Systematická zvedavosť je teda také mentálne nastavenie, ktoré nám umožňuje neustále očakávať nové podnety a uvádzať ich do súvislostí s našimi doterajšími vedomosťami. Hovoríme jej zvedavosť, lebo nadväzuje na absorbujúcu myseľ detí. Núti nás aj do situácií, ktoré dôverne poznáme, vchádzať s otvorenou mysľou a hlavou pripravenou uchopiť svet novým spôsobom. A voláme ju systematickou, lebo využívame svoje doterajšie vzdelanie a životné skúsenosti a do toho, ako nové poznatky triedime a ako ich spájame, vnášame poriadok, systém. Jedným z vrcholných prejavov systematickej zvedavosti je veda a okolo nej utvorená vedecká metóda. Iným prejavom je zas skúmanie kontextov iných ľudí pri konverzáciách s nimi. A zas iným je snaha o nachádzanie originálnych riešení problémov. Systematická zvedavosť nás chráni pred ustrnutím pri poznávaní sveta a je ďalšou aktívnou prevenciou pred šokom z informačného pretlaku.

Tento prístup k svetu stáročia pestovala najmä filozofická a vedecká obec. A deti, samozrejme, tým je zvedavosť prirodzenou danosťou. Dnes sa stáva nevyhnutným, aby bola súčasťou našich každodenných životov. Keďže svet sa mení stále rýchlejšie a stále viac vecí sa nenapája na naše doterajšie životné skúsenosti, je stále škodlivejšie žiť v domnení, že to podstatné už vďaka odžitému veku vieme a stačí k tomu pevnému základu doplniť pár nových detailov. Dnešný svet nás núti vzdelávať sa a rásť celoživotne. A to isté platí o všetkých ľuďoch okolo nás. A ak sa s množstvom nových vecí vyrovnáva veľké množstvo ľudí v tom istom čase, rastie tiež pravdepodobnosť, že ich budú chápať po svojom a v komunikácii o nich bude dochádzať k nedorozumeniam. Preto je otvorenosť mysle potrebná nielen pri vnímaní zmien sveta navôkol, alej pri vnímaní interpretácií týchto zmien ľuďmi, s ktorými o nich komunikujeme. Systematická zvedavosť nás núti ku všetkému pristupovať s pripustením, že to môže byť inak. Ľudia v živote prirodzene očakávajú stabilitu. V tom čo poznáme, sa dokážeme orientovať a cítime istotu. No príliš na stabilite ľpieť môže s každou novou zmenou viesť k frustrácii. Systematickou zvedavosťou a trénovaním reakcie na zmeny sa tejto frustrácii môžeme vyhnúť.