Michal Paal sa lietaniu, vesmíru a dronom venuje odkedy ho poznám - neviem ako dlho to presne je, ale je to dlho.
Drony sú už súčasťou našich životov. Tieto (lietajúce) zariadenia majú často vlastnú “inteligenciu”, majú rôzne senzory, kamery a pomáhajú nám okrem iného mapovať a rýchlejšie reagovať na zmeny okolo nás. Na čo všetko sa dajú používať a čo z toho je dobré a čo zlé?
Drony nie sú len na selfiečka a pekné videjká z dovolenky. Farmárom umožňujú identifikovať problémy na poli, prevádzkovateľom solárnych elektrární solárne panely a mnohé iné zaujímavé veci. V záhlaví newslettera vidíte fotku z 3D modelu hradu Devín, ktorý Michal so svojou firmou Drone Vision urobili. Tu si môžete modelom v nižšej kvalite (cca 10% polygónov oproti plnému modelu - aby sa to dalo relatívne rozumne uložiť na web) kľudne porotovať a pozrieť sa naň zo všetkých strán.
Drone dokáže ale aj doručovať hydroponický šalát zaplatený Bitcoinami pomocou Lightning Network (projekt urobila Paralelná Polis, Paralelní Polis a Parallel Garden). A ak pilot nevie úplne presne čo robí, dokáže v Bratislave naraziť aj do výhliadky na bratislavskom UFO-e. O tom akú chybu urobil pilot a prečo uletel drone aj mne sa tiež v podcaste rozprávame.
Ponorte sa do podcastu.
|
|
|
|
Podcast si môžete pozrieť aj ako video, stačí kliknúť.
|
|
Úvaha o zodpovednosti a úlohe vlády v našich životoch
Tento text sa nehodí úplne na blog, ale ako drobná úvaha na Facebooku a v newsletteri je fajn. Poslednou dobou dosť rozmýšľam nad tým, aká je naša úloha v pandémii a jej zvládaní. Teda "poslednou dobou".... je o tom skoro celý Veľký reštart. Ale stále nachádzam iné uhly pohľadu alebo iné formulácie.
Šíri sa nám tu na jednej strane mindset "vláda je neschopná riešiť pandémiu" (bohužiaľ je to tak, dokonca ešte aj na medzinárodné štandardy je to katastrofa - zvyknem hovoriť, že týmto ľuďom by som nedal riadiť ani sieť benzíniek, nie to ešte štát v čase pandémie). Na druhej strane je tu mindset "ja nenavrhujem riešenia, lebo nie som odborník". Myslím, že je to obrovská chyba.
Prečo? Pretože každý z nás musí robiť v živote rozhodnutia. A teda riešenia treba hľadať už len preto, že nie sme hlúpe drony, ktoré riadia politici cez svoje rozhodnutia, ale súčasná situácia sa týka nás všetkých. Teda nie sme programovaní zákonmi, ale sami konáme, na základe toho, čo považujeme za dobré, prínosné a podobne.
Robíme rozhodnutia typu či ideme k babke a dedkovi na nedeľný obed, či ideme fyzicky do práce, aké riziko tolerujeme, či suplementujeme vitamíny a podobne.
"Nenavrhujem riešenia lebo nie som odborník" je najhorší možný prístup, ktorým odovzdávame zodpovednosť za svoj život do rúk politikov, ktorí by akože mali počúvať tých odborníkov. Lenže tie riešenia musíme nájsť, aj keď len sami pre seba. Žiadny odborník nám nedokáže povedať, či je lepšie ísť do práce alebo podať výpoveď, lebo máme starú mamu o ktorú sa staráme a doniesť hnusobu z práce by ju mohlo stáť život alebo či naopak musíme do tej práce chodiť, lebo máme deti, ktoré treba nakŕmiť.
Preto hovorím o tom, že to, čo nám môžu priniesť odborníci sú síce čiastkové informácie (kto je riziková skupina, ako dobre funguje FFP3 respirátor, či je dobré dávať vitamin D, či sa oplatí platiť nájom v reštaurácii alebo to zabaliť a otvoriť novú neskôr,...), ale komplexné vyhodnotenie a vybratie riešenia za nás nikto neurobí.
A od toho už je teda len jeden krok k tomu prestať riešiť vládu. Áno, sú to amatéri, nezvládajú to. Lenže nestačí povedať si to a čakať - možno na inú vládu - pretože rozhodnutia musíme robiť dnes, nie keď niekto odstúpi a nahradí ho niekto lepší.
Čiže: čo je cieľ? Začneme žiť svoj život keď budú nové voľby, odstúpi minister zdravotníctva, vymení sa pandemická komisia? Alebo ho žijeme už dnes...
Odporúčam všetkým prepnúť sa zo stavu "nenavrhujem riešenia, nie som odborník" do myšlienkového nastavenia "nikto ma nepríde zachrániť, preto sa musím rozhodovať sám, aby som mohol byť spokojný so svojím životom vrámci mojich možností a vzhľadom na situáciu".
Ak ale nevieme vybrať ani politikov (tých inak v skutočnosti nevyberáme), ako vieme, ktorí odborníci dodajú správne vstupy do nášho rozhodovania? S odborníkmi je však jednoduchšie ako s politikmi, pretože v skutočnosti nepotrebujeme vybrať jedného. Dokonca nepotrebujeme ani určiť, ktorý odborník hovorí pravdu.
Príklad: odborník A tvrdí že vírus bol vyrobený v labáku, odborník B tvrdí že je prírodný.
Dopad na môj život? Prakticky nulový, takže názor nemusím mať žiadny, ak nejaký chcem, tak Occamova a Hanlonova britva hovorí že B je pravdepodobnejšie a A potrebuje "extraordinary evidence".
Ďalší príklad: odborník A vraví, že rúška nechránia, odborník B že FFP3 respirátory výrazne pomáhajú (mimochodom, tieto tvrdenia si ani neodporujú, ale dajme tomu, že je marec 2020 a nevieme to vyhodnotiť). Aj napriek zákazu predaja zoženiem FFP3 respirátor, aj keď neviem vyhodnotiť kto má pravdu. Správať sa ako keby mal pravdu odborník B je pre mňa lepšie a čakám na ďalšie dáta.
Ani v jednom z týchto prípadov som nemusel rozhodnúť o odborníkovi, tí mi len povedali možnosti. Dokonca ani nemusím určiť ktorá je správna, iba ktoré správanie má najlepší dopad bez ohľadu na to, čo je pravda.
Samozrejme keď je možností viac a konanie z nich vyplývajúce je protichodné, tak sa to komplikuje. Ale nehľadáme nutne pravdu ani správneho odborníka, ale správnu reakciu.
V diskusii mi ľudia samozrejme napísali, že ich rozhodnutia boli naozaj ťažké - chodiť do práce s možnosťou nakaziť rodinu, ktorá je v rizikovej skupine alebo nemať z čoho platiť hypotéku? Tu by som podotkol, že hypotéka tiež nie je jediná možnosť (dá sa aj predať byt a ísť do lacnejšieho nájmu alebo niečo podobné) - a rozhodnutie zobrať si hypotéku, ktorú viem splácať iba ak ani na mesiac neprídem o prácu, bolo tiež rozhodnutie, ktoré som urobil. To už teraz nezmením, ale nedostal som sa do tejto situácie zhodou náhod, ale na základe svojich minulých rozhodnutí. Tie už nezmením, ale je dobré sa na tieto rozhodnutia pozrieť, uvedomiť si, čo sa stalo a myslieť na to, keď robím takéto dôležité rozhodnutia aj neskôr v živote.
Jedno je isté - minister zdravotníctva za nás nedokáže žiť život. Môže nám niečo zakázať. Môže zohnať vakcínu alebo to spackať (a ešte zabrániť ich kúpe na trhu). Môže spackať menežment zdravotníctva. Ale my rozhodujeme o tom ako sa chránime, či robíme preventívne opatrenia, či sa presťahujeme do inej krajiny alebo množstvo iných možností. Problém je len v jednom - sú to veci, ktoré sme nikdy doteraz nemuseli riešiť. A preto sa bojíme. A keď sa bojíme, je jednoduchšie povedať si "však oni to nejak vyriešia, snáď by nás nenechali trpieť, to nie je populárne". Lenže oni tiež nevedia. Tiež v tejto situácii neboli. Neexistuje "najlepšie, dlhodobo overené" riešenie.
To neznamená, že musíme naštudovať rýchlokurz medicíny, aby sme sa vedeli rozhodovať. Stačí nájsť nutné minimum na to, aby sme robili dobré rozhodnutia. Ani nemusíme vedieť "pravdu".
Odporúčanie na článok o vzdelávaní
Hosť predchádzajúceho vydania podcastu Róbert Chovanculiak napísal skvelý článok - vydanie svojho newslettera - o tom, aké sú alternatívne možnosti financovania školstva. A je to celé v jeho duchu - nepozerá sa na to, čo by teoreticky mohlo fungovať, ale čo ľudia už robia. Odporúčam prečítať.
Inak o vzdelávaní sme sa s Robom rozprávali aj v jednej z prvých epizód môjho podcastu.
|
|
Predchádzajúce vydania podcastu
Ak ste nepočuli predchádzajúce vydania, ponorte sa do nich, myslím, že sa mnohí z vás niečo zaujímavé dozviete.
|
|
|
|
